Izba a spolubývajúci

Hoci som Vám už napísal o mojom príchode a prvých pocitoch v Tartu, snažil som sa nechať svoje dojmy z internátu a mojich spolubývajúcich na ďalšiu časť.



Zvolil som si najväčší internát v okolí, v ktorom sa nachádza najviac Erasmus študentov.
Po dlhšom odbavení na vrátnici sme sa vydali na 4. poschodie, konkrétne na izbu č. 427. Vedel som, že nás tam bude šesť, 3 izby po dvoch.

nákres našeho bytu

Vnútri na mňa už  čakali traja chalani. Po rýchlom zoznámení som zistil, že bývam s Patrickom (z Nemecka), s Sergejom (z Ukrajiny) a s Honzom (z Českej republiky). Neskôr sa tu ubytoval Ronald (z Lotyšska) s Tomášom (tiež z Ostravy ako Honza). Bývam v rohovej izbe pri kúpeľni s Honzom. Ako zvyčajne som tu jeden z tých mladších, ostatní majú okolo 23-26 rokov. Výnimkou je Sergej, ktorý má 37 rokov.

Bytík na mňa zapôsobil trochu negatívne, pretože som vedel, že tento internát je postavený iba 12 rokov a fotky na oficiálnej stránke vyzerali omnoho lepšie. Pre porovnanie toto je stránka s fotkami internátu. Stále je to však lepšie oproti väčšine českých internátov. V izbe nie je vetračka, takže sa dá otvoriť iba jedno okno dokorán, čo nie je veľmi praktické (najmä v noci). Okrem toho tu dosť často prší, preto by tu tá vetračka padla veľmi vhod.

Keď som prvýkrát zbadal našu kuchyňku, potešil som sa, pretože tam bolo päť stoličiek namiesto štyroch. Potom som však zistil, že na dvoch sa nedá poriadne sedieť, pretože sa kývajú...rovnako som očakával sporák, nie iba obyčajnú dvojplatničku.  No najväčším sklamaním bola pre mňa kúpeľňa - štyri holé steny, so zrkadlom, umývadlom závesom a sprchou. Žiadna polička alebo skrinka, jednoducho niečo kam by som si mohol odložiť svoje veci.


Keďže spoločné priestory neboli poriadne vybavené, tak sme si kúpili rýchlovarnú konvicu, zopár čistiacich prostriedkov a nakoniec mop s kýbeľom a rukavicami. Nemcovi sa nepáčilo že izba nie je čistá a tak sa hneď pustil do roboty (hurá, nemusím sa starať o čistotu spoločných priestorov :)). Sergej zas nakúpil obrovské zásoby potravín a celé dni varí. Vidieť, že sa od nás líši - každé ráno cvičí jógu, celý deň chodí v župane, používa čínske paličky, doniesol si sadu nožov. A nerád sa delí s vecami - keď som mu povedal, že by sme si mali kúpiť varechu, tak mi odpovedal, že on má svoje čínske paličky. Dajú sa kúpiť v obchode po desať párov, tak má doma ešte deväť, ale to sú jeho. Rovnako ako panvica je jeho, tej sa ani poriadne dotknúť nemôžme - keby tu predošlí študenti nenechali staršiu panvicu, tak by sme si zrejme museli nejakú kúpiť.

Spravil som pár fotiek našeho bytu, mali by byť na konci tohto príspevku. Ak sa Vám nezobrazujú, dajte mi vedieť. Ešte malá perlička na záver - ak sa niekto rozpráva v kuchyni, tak to počujú všetci v izbách, pretože dvere sú umiestnené o kus vyššie ako by mali.

...