Je zo mňa šéfkuchár!

Neverili by ste, čo všetko dokáže človek vymyslieť, keď má hlad. Navyše keď má plné zuby "študentských jedál". Hoci niekedy je naozaj ťažké uvariť niečo veľké, keď máte iba blbú dvojplatničku, malý hrniec a úplne poškriabanú panvicu.


Dostatok zásob je základ. Neraz sa mi stalo, že ma (kvôli neveľkému obedu) premohol večer hlad a nevedel som sa dojesť. Potraviny majú zvyčajne dlhú trvanlivosť, tak prečo si nespraviť dostatočnú rezervu? Hlavne keď je niečo v akcii. A keďže je teraz zemiaková sezóna, tak tu mám približne 5 kg zemiakov.

Viete, čo jem každé (ale úplne každé!) ráno na raňajky už asi mesiac? Ovsené vločky! Inšpiroval som sa týmto geniálnym receptom, ktorý som si však trochu zjednodušil - vločky zalejem vriacou vodou (z novej kanvice)) a pridám olej, maslo, zvyčajne aj trochu mlieka. Nakoniec pridám najlepšiu prísadu: mrazené ovocie. Už som minul balík mrazených brusníc, dokončujem balík čerešní a aktuálne frčím na malinách. Je to skutočná dobrota, na záver ešte zvyknem pridať sušené hrozienka ('lepkavé', zlaté). Ak to chcete odskúšať, nezabudnite na jednu dôležitú vec: kúpte si pomleté, drobné vločky. Netreba ich variť a kaša potom lepšie chutí.

Prišla jedna z mála chvíľ, keď sme sa my, traja starí chlapi - ja, Tomáš a Honza, rozhodli niečo navariť. Ani neviem ako, ale dostali sme sa k myšlienke hovädzieho guláša. Fotku z neho nemám, nakoniec bol trochu vodnatý, ale chutil dobre. Každopádne Tomáš miluje cibuľu a chcel jej extra veľa, tak som si aspoň odfotil to množstvo cibule:  

Občas to príde - jedlá typu internát. Avšak s trochou odvahy sa dá spraviť naozaj dobrá omáčka. Hlavne nezabudnúť na korenie.

Mäsu sa už nevyhýbam a smelo si na tržnici kupujem celé kilo. Časť si zamrazím a zvyšok jem aspoň dva dni, zvyčajne štyri porcie. Samozrejme, kúsky mäsa s ryžou sú príliš nudné, preto sa to vždy snažím nejako ozvláštniť pridaním kadejakej zeleniny či primiešať k ryži pohanku (Sergejov štýl).

Brokolica so zemiakmi je jedno z ďalších lenivých a zároveň vegetariánskych jedál, ktoré mám rád. Výhodou je, že sa dá spraviť hocikedy - ak je v mrazničke dostatok mrazenej brokolice + prílohy. Smotana nie je potrebná, no v Estónsku je celkom rozšírená a určite sa hodí, bez nej by to bolo asi príliš suché. Je to jedno z najrýchlejších jedál - veď stačí iba uvariť brokolicu a zemiaky. 

Po (ne)úspešnom guláši som navrhol spraviť palacinky. Potreboval som konečne otvoriť múku kúpenú ešte na začiatku semestra. Pretože som bol celý deň v škole, nechal som chalanov, nech ich spravia. Po prvých pár Tomášových pokusoch dostávame na tanier nedopečenú a zároveň spálenú guču, ktorá veľmi dobre nechutí - obviňujeme z toho doškriabanú panvičku. Následne skúšam opekať palacinky ja, s podobným výsledkom. No ja sa len tak ľahko zahanbiť nedám, a preto skúšam experimentovať - a po chvíli opekania palacinky nad zníženým plameňom dostávame niečo, čo sa začína podobať na palacinku:

Na záver fotka našeho Mulgipuderu, do ktorého sme (zrejme kvôli hladu) zabudli pridať ovsené vločky aj smotanu.

Dúfam, že ste po tomto príspevku nevyhladli, a ak áno, bežte si niečo dobrého uvariť. Za ten pocit v žalúdku to stojí za to!